Medzi rôznymi kožnými ochoreniami, ktoré môžu postihnúť psov, je jedným z najznepokojujúcejších - a najčastejších - sarkoptový svrab, známy aj ako svrab. Táto patológia je spôsobená prítomnosťou roztoča v koži infikovaných osôb, ktorý sa nazýva svrabový roztoč. Sarcoptes scabiei Okrem toho ide o ochorenie, ktoré sa ľahko prenáša z jedného psa na druhého a môže postihnúť aj človeka. Domov Tlapky urobil rozhovor s veterinárnou lekárkou kliniky Soft Dogs and Cats Nathaliou Gouvêa. Pozrite si, čo povedala na túto tému nižšie!

Čo je sarkoptová prašivina a ako sa prejavuje u psov?

Natália Gouvêa: Sarkoptickú svrabovú chorobu spôsobuje roztoč, ktorý postihuje psy, mačky, hlodavce, kone a dokonca aj človeka. K nákaze dochádza priamym kontaktom s hygienickými prostriedkami, podstielkou, predmetmi infikovaných zvierat alebo priamym kontaktom s infikovaným zvieraťom. Ide teda o ochorenie, ktoré sa prenáša z jedného zvieraťa na druhé a zo zvieraťa na človeka. U psov sa sarkoptická svrabová choroba vyskytuje týmito spôsobmiPrejavuje sa kožnými léziami a intenzívnym svrbením. Okrem toho sa okolo týchto lézií môžu objaviť chrasty a vypadávanie ochlpenia v oblasti podpazušia, pri papuli a na špičke ucha.

Aký je rozdiel medzi sarkoptovou a demodektovou a otodektovou svrabinou?

NG: Rozdiel medzi týmito patologickými stavmi spočíva v tom, že sarkoptový svrab je mimoriadne nákazlivý, pretože sa môže prenášať z jedného zvieraťa na druhé a dokonca aj na človeka. Demodektový svrab - nazývaný aj čierny svrab - nie je nákazlivý. V skutočnosti má tento druh roztočov (Demodex canis) na koži každé zviera, ale v niektorých prípadoch môže dôjsť k ich rozmnoženiu v dôsledku nedostatočnej ochrany kožnej bariéry.Ide o nedostatok, ktorý sa často prenáša z matky na dieťa v čase dojčenia, čím sa šteniatko stáva náchylnejším na toto ochorenie a umožňuje tomuto roztočovi, aby sa na koži zvieraťa zvýraznil. Na druhej strane otodektová svrab sa tiež prenáša z jedného psa na druhého a zvyčajne postihuje ucho šteniat. Treba však poznamenať, žeV niektorých prípadoch môže tento typ svrabu opustiť kanálik a postihnúť aj iné miesta, kde sa zviera škrabe. Rozdiel je v tom, že na rozdiel od sarkoptovej svrabu nepostihuje človeka.

Aké sú hlavné príznaky sarkoptovej prašiviny u psov?

NG: Vypadávanie vlasov, kožné lézie, nepríjemný zápach, extrémne svrbenie, začervenanie, ale najdôležitejšie je svrbenie, pretože ide o svrab, ktorý veľmi svrbí, najmä v oblasti papule a zvyšku tváre, čo spôsobuje lézie s množstvom chrasty.

Ako dochádza k prenosu sarkoptickej svrabu u psov?

NG: Sarkoptový svrab je veľmi nákazlivý a môže postihnúť mnoho zvierat rôznych druhov vrátane človeka. K nákaze dochádza priamym kontaktom s infikovanými zvieratami alebo predmetmi. Preto je potrebné venovať pozornosť miskám s krmivom a vodou, posteliam, hygienickým potrebám a miestam, kam má zviera prístup. V prípade priamej nákazy môže infikované zviera ľahko preniesťochorenie na iného psa alebo na opatrovateľov a veterinárov.

Ako sa dá predchádzať sarkoptovej prašivine u psov?

NG: V súčasnosti sú na trhu s tabletkami pre spoločenské zvieratá tabletky proti sarkoptovej prašivine a myslím si, že je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako jej predchádzať. Majú funkciu liečby a pomáhajú predchádzať ochoreniu, pretože ak zviera dostane tento typ prašiviny, automaticky sa dostane pod kontrolu. Avšak v ťažších prípadoch sarkoptovej prašiviny - u psov, ktorí už majú lézie vpokročilejšom stupni - môžu pomôcť aj tabletky, ale budú potrebné aj kúpele a iné opatrenia, aby sa nákaza čo najskôr zastavila. Jednou z rád je, že zviera, u ktorého sa diagnostikuje sarkoptová prašivina, by malo byť izolované.

Ako zabrániť prenosu svrabu sarkoptového na človeka?

NG: Najlepším spôsobom, ako zabrániť tomu, aby sa človek nakazil touto chorobou, je veľká opatrnosť pri manipulácii s pouličnými zvieratami, ktoré sú náchylnejšie na tento typ svrabu. Ak teda zachránite pouličného psa, ideálne je zdvojnásobiť svoju pozornosť a chytať tieto zvieratá v rukavici. Ak si tiež všimnete, že sa šteňa veľa škriabe a trpí kožnými léziami, určite ho vezmite k lekárovi.Najdôležitejšie je podľa mňa dodržiavať hygienu a základnú starostlivosť o vášho domáceho miláčika.

Ako sa diagnostikuje sarkoptová prašivina a dá sa liečiť?

NG: Diagnóza svrabu sa stanovuje na základe vyšetrenia kožných škrabancov, ktoré sa potom podrobia dôkladnej analýze v laboratóriu. Prostredníctvom mikroskopu môžu odborníci pozorovať, či sa na koži zvieraťa nachádzajú vajíčka a samotný roztoč. Potom môže veterinárny lekár začať liečbu, ktorá sa zvyčajne vykonáva predpisom špecifických liekov a kúpeľov.(antiseptiká) na odstránenie roztočov a prípadných vajíčok v oblasti. Je to liečba, ktorá je zvyčajne pomerne účinná.